Svedectvo – Do roka a do dňa
Do roka a do dňa
Rozhodnutie napísať svedectvo z 10-dňovej skúsenosti ktorú som so synom v Kráľovej pri
Sencí prežil, presne pred rokom vo mne dozrievalo dlhý čas. Pri verifike sme sa dohodli, že sa
v lete stretneme na rodičovskej skúsenosti.
Som veľmi rád, že mi komunita vyšla v ústrety a dovolila mi vybrať termín v rámci mojej
dovolenky. Príšiel som v dopoludnajších hodinách, ujal sa ma syn a ukázal mi izbu v ktorej sa
môžem ubytovať. Tešil sa, že má pri sebe otca a ja som bol naň patrične hrdý. Bol to
požehnaný čas, ktorý nám dal mnoho spoločných chvíľ na prácu, rozhovor, spoločenstvo
a modlitbu. Tá bola všadeprítomná v celom dome, cez deň aj v noci. Vyskúšal som si prácu
pri spracovaní ovocia, maľovaní kancelárie -Tipografie aj v maštali a neobišla ma ani príprava
večere. Obohacujúce boli vzájomné rozhovory pri stole, kde sme sa spoločne stravovali.
Spoznal som, koľko rozličných charakterov tvorí súčasť domu, ako sa navzájom dobre
poznajú, doplňajú a povzbudzujú. S chalanmi som si zahral futbal na školskom ihrisku. Po
zápase, ešte na trávniku boli zdieľania, kde sme nechali všetky vzájomné nedorozumenia voči
spoluhráčom a slobodní sme sa vrátili do domu. Nočný chodiaci ruženec s baterkami
v rukách bol prínosom môjho duchovného zážitku. Veľa času som trávil so synom
v neskorých hodinách v kaplnke. Keďže som bol v dome v letnom období, voda do sprchy
tiekla rovno zo studne, bola super otužujúca. Podelenie chlapcov každý večer v taliančine,
s nenápadným prekladom môjho syna, bolo pro mňa ohromujúce. Čo všetko v sebe prežívajú
komunitní chlapci počas dňa, to sa len tak nevidí a ani nepočuje. Keď sa takmer 2-metrový
potetovaný chlap postaví pred všetkých a začne sa ospravedlňovať, že v záhrade
neopatrnosťou zlomil drevenú násadu na hrablách. V tomto som videl veľký duchovný rast
zocelených charakterov, týchto bývalých stratených životov.
Môj syn Marcel mi bol stále oporou, povzbudením a motiváciou. Mali sme čas na osobnejšie a hlbšie
rozhovory pri práci aj pri spoločnej adorácii, niekedy vyšli slzy, keď sme si odpúšťali svoje
staré chyby a zranenia na srdci. Keďže syn trávil večerný čas v práčovni, cestou naspäť do
domu som mu ukazoval súhvezdia na nočnej oblohe a hovoril ich názvy. Bol to pre nás opäť
mimoriadny moment.
Odporúčam každému rodičovi nájsť si priestor pre spoločnú skúsenosť s dieťaťom – je to
nezabudnuteľný čas pre obe strany. Ja osobne ľutujem, že som túto skúsenosť prežil
„technicky“. Chcel som všetko za každú cenu zvládnuť. Zabúdal som denný program prežívať
do hĺbky a duchovnejšie aj keď bol na to ideálny priestor.
Chlapci, ich životy a každodenné rozhodnutia i kompromisy mi ukázali vzor aj pre môj život.
Keď mi napríklad pri raňajkách povedali, že tá najlepšia maková buchta sa berie z košíka až
posledná a najlepšie „chutí“ ak s ňou ponúkneme suseda oproti. Ďakujem za každý úprimný
rozhovor, za povzbudenie a prijatie. Neustále som videl všetky tri piliere komunity – prácu,
modlitbu, priateľstvo, o ktoré sa môžu v každej situácii oprieť. Spoznal som, že cesta
chlapcov v komunitnom dome nie je vôbec jednoduchá: znepohodlňovanie, prekonávanie
nedostatkov a mnohé iné. Často, keď nastane zlý deň, sú pripravení povzbudiť skôr priateľa,
ktorý potrebuje ich milé slovo a dobrú radu. Obohatený skúsenosťou so synom ďakujem
komunite, že nám umožnila prežiť tento 10 – dňový zázrak.
otec Michal